Vzhůru k obloze | Len ty si môžeš zvoliť, kým vlastne si

Brandon Sanderson je známy autor. Veľmi známy. Dokonca sama vlastním pár jeho kníh. Ale... žiadnu z nich som nečítala, pretože som na ne nemala chuť. Čítala ich mama, švagor, sestra... hýrili neskutočným nadšením a presviedčali ma, že určite je to to, do čoho sa musím pustiť. A Simona stále len ohrnula nosom, pretože nato nemala náladu. Až jedného dňa, keď bola kupovať darčeky pod stromček svojej rodine, uvidela túto nádheru na poličke v kníhkupectve a chcela spraviť radosť aj sama sebe. A tak som si tú knihu vzala a och môj bože! Dobre som urobila!

Spensa vyrastala na planéte Detritus a žila v tieni svojho otca, Zbabelca, ktorý uprostred náletu Krellov na ich základňu ušiel. Napriek tomu celý život Spensa sníva o tom, že raz bude lietať a urobí všetko preto, aby si svoj sen splnila. Snaží sa pochopiť, čo sa stalo jej otcovi, prečo ľudstvo našlo azyl na odľahlej planéte a kto sú vlastne tí Krellovia, ktorí sa snažia ich zničiť. Ale čo ak nato všetko bude potrebovať naučiť sa počúvať hviezdy?

Poviem vám, chvíľku mi trvalo, kým som si na Spensu zvykla. Spensa má nejakých tých 16-18 rokov (nie je to nikde presne spomenuté) a cítiť to. Už dávno som nečítala knihu s takouto mladou hrdinkou, no jedno musím uznať – Brandon dokázal priam dokonale zosobniť postoje a názory takto mladého dievčaťa, ktoré je odhodlané ísť aj cez mŕtvoly. Pamätám si, keď som si týmto životným obdobím prechádzala aj ja. O to viac ma to asi rozčuľovalo, že už toto prudko emotívne obdobie mám za sebou. No... bola napísaná ozaj veľmi dobre a o to viac si Brandon zaslúži moje uznanie. Menší problém nastáva s vedľajšími postavami, ktoré nedostanú toľko priestoru, ako by mohli. Na druhú stranu, Spensa je takpovediac vydedenec a väčšinu času trávi sama, no pevne verím, že v pokračovaní budeme mať možnosť zoznámiť sa bližšie aj s ostatnými (a viac M-Bota samozrejme!), nielen v malých náznakoch. Vidím tam veľké možnosti rastu a to aj v prípade Spensy, ktorá si v rámci prvého dielu prešla neskutočným rozvojom.

Čo môže niektorých ľudí nudiť, sú technické časti knihy. Nie každého zaujíma, akým spôsobom fungujú stíhačky, ako presne majú vyzerať jednotlivé manévre a mnoho iného. Keby sa táto časť vyškrtla, tak by kniha mohla osloviť viac čitateľov, ale na druhú stranu... ja som bola veľmi spokojná. Dávalo to knihe samotnej tak trochu väčší rozmer a človek mal pri čítaní možnosť nahliadnuť aj do niečoho, o čom presne tak úplne nevedel.

Nemusíte sa však báť, žeby ste sa nudili. Brandon Sanderson nepatrí (aspoň z počutia a na základe tejto knihy) k spisovateľom, ktorí radi sedia na vavrínoch. Vzhůru k obloze je kniha plná akcie, napätia a emócií. A áno, tu a verejne priznávam, že som si neraz pofňukala a to hlavne ku koncu. Dokonca tam bol aj bod, keď som nadšene zvýskla a vyslúžila si podivne pohľady od svojej rodiny. Ehm... áno, som emotívny čitateľ.

Ako by som to teda zhrnula? Brandon je výnimočný spisovateľ, ktorý vie správnym spôsobom rozložiť šachové figúrky tak, aby došiel k želanému výsledku, avšak... stále sme len na začiatku hry. Aj keď je pravdou, že som si pôvodne myslela, že nejde o sériu, ale samostatnú knihu – a ani to by mi nevadilo. Keby nieto pokračovania. Možno by sa mi to páčilo o čosi viac, pretože by som mala možnosť dotvoriť si „vlastný koniec.“ Každopádne, som zvedavá, čo si pre nás Brandon pripravil v nasledujúcich dieloch a kam až sa dokážu mladí hrdinovia posunúť. Nakoľko je kniha v angličtine už dostupná, možno tentoraz siahnem po origináli. A vám odporúčam, pokiaľ máte radi sci-fi, pustiť sa do prvého dielu. Myslím, že neobanujete.