O Simčile na pár riadkov

Ahojte!

Ako už viete, volám sa Simona - ale blízki ma volajú všelijako: Sima, Simča, Simi, Simčila... Simčila je vlastne prezývka, ktorú mi kedysi dala kamarátka Danka, s ktorou nás život viac menej poslal každú iným smerom (ahoj, Danka!) a nejako mi prirástla k srdcu... a začala ma tak volať partia na vysokej škole, no zakážte im to. :) Takže Simčila. 

Vyštudovala som v Banskej Bystrici, ekonómiu... a potom ma "prekvapivo" vietor zavial do Bratislavy, pretože na východe nič nie je. A keďže som z východu, domov veľmi nemalo zmysel sa vracať. Takže som tu, v Bratislave a žijem si svoj controllingový sen! Ktorý bol mojím snom asi tak posledný semester na škole, ale som tam, baví ma to a tešíme sa. 

Milujem písané a hrané umenie <3 A hudbu! Hudba je umením, s ktorým som v kontakte v podstate nonstop a bohu vďaka zaň. Koľkokrát by som už bola prišla o rozum? Koľkokrát by som plakala len tak zavretá v tichej miestnosti bez akéhokoľvek podmazu, ktorý z vás všetko to zúfalstvo dostane? No hrozne veľakrát a preto sa tešíme, že hudba existuje, pretože nie je nič lepšie (no dobre, existuje množstvo lepších vecí, ale v DANEJ SITUÁCII!), ako si vyvrieskať zlomené srdce s fľašou vína v ruke.


Ale samozrejme, hudba je súčasťou aj mnohých pozitívnych chvíľ z môjho života. O to sa nebojte! Len človek tie "zlé" chvíle tak viac precíti, až priam fyzicky. Ako šteniatko, ktoré sa od šťastia, že ste sa vrátili domov pociká. :) Čo mi vlastne nevychádza, lebo ono sa pociká od šťastia... ach, viete si predstaviť, žeby ste sa pocikali od šťastia zakaždým, keď vidíte niekoho, koho máte veľmi radi? Ja nie, ale určite by to bolo vtipné!

Som taká tichá voda, čo rozdáva úsmev na každú stranu a je značne nad vecou. Nenechajte sa oklamať, nebolo to tak vždy a stále to ani nie je platné vždy, ale... nebudem ostatným protirečiť, no nie? :) Som taký pozitívny realista, ktorý berie život taký, aký je, ale zároveň verí, že pokiaľ budete snívať dostatočne silno a zároveň vyjdete osudu napred, všetko sa dá dokázať a zvládnuť. Mám rada make up, aj keď mi to veľmi nejde a milujem pletené svetre. A zimné topánky na šnurovanie.

Vitajte v mojom šialenom svete!


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Písanie a ako sa nezblázniť

Obraz
Ako som tu kdesi spomenula, dokonca asi aj v tom svojom nešťastnom profile, som ašpirujúca autorka. Čo to znamená v praxi? Žeby som jedného krásneho dňa rada uzrela vlastnú knihu na svetle sveta. To je ľahšie si vysnívať ako splniť, samozrejme. No nie je to nesplniteľný sen! Len... človek musí byť perzistentný, pracovať na sebe, každý deň zo seba vytlačiť aspoň zopár slov, ktoré aj tak neskôr prepíše, ale! Dôležité je nevzdávať sa. Veriť v samého seba. Písať preto, lebo nám to robí radosť a nie preto, lebo raz ten príbeh možno budeme držať v rukách. A ja som sa čo? V jednu chvíľu som sa vzdala a povedala si, že to nemá zmysel. Lebo som čo? Idiot. Zhrnula by som to asi takto – ako 13 ročná žaba som mala pevnejšiu disciplínu a odhodlanie v porovnaní s 24 ročnou kozou, ktorou som dnes. A to si vezmite, že čoskoro oslávim svoju prvú štvrť storočnicu. Ha! Na druhú stranu už sa tak neubíjam, keď niečo nie je tak celkom podľa mojich predstáv a nemám tendenciu dupkať ako nazúrené decko,
Čítať ďalej

Slovíčko na úvod

Obraz
Ach... už si ani poriadne nespomínam, aké to vlastne bolo písať články a deliť sa tak o kúsok zo seba. A teraz tu sedím, ťukám do klávesnice a ani neviem, či je to tá správna cesta alebo ani nie. Nuž, kým neskúsiš, nevieš. Tak ja teda skúsim a uvidím, čo z toho bude. Kedysi dávno som blogovala - možno niekto z vás na môj blog naďabil. Knižný blog plný recenzií a rôznych bláznivých článkov a nápadov spojených s tým najkrajším umením - písaným. Milovala som ten blog, ale časom... časom mi začal pripadať ako povinnosť a to som v rámci náporu života prestala tak trochu zvládať. Veď aj preto som písanie ako také zavesila na klinec, pretože som naň nemala čas, kapacitu, náladu. Štúdium na vysokej škole a rýchly život si na mne vybral svoju daň, bola som úplne prázdna, čo sa kreativity týka. Ani ťuk. Jediné kreatívne obdobie bolo skúškové a to bolo raz za polroka, potom sa moja kreativita opäť stiahla.  Viete, to je život. Vždy to tvrdím a tvrdiť budem. Sú ľudia, ktorí nám do živo
Čítať ďalej

Vzhůru k obloze | Len ty si môžeš zvoliť, kým vlastne si

Obraz
Brandon Sanderson je známy autor. Veľmi známy. Dokonca sama vlastním pár jeho kníh. Ale... žiadnu z nich som nečítala, pretože som na ne nemala chuť. Čítala ich mama, švagor, sestra... hýrili neskutočným nadšením a presviedčali ma, že určite je to to, do čoho sa musím pustiť. A Simona stále len ohrnula nosom, pretože nato nemala náladu. Až jedného dňa, keď bola kupovať darčeky pod stromček svojej rodine, uvidela túto nádheru na poličke v kníhkupectve a chcela spraviť radosť aj sama sebe. A tak som si tú knihu vzala a och môj bože! Dobre som urobila! Spensa vyrastala na planéte Detritus a žila v tieni svojho otca, Zbabelca, ktorý uprostred náletu Krellov na ich základňu ušiel. Napriek tomu celý život Spensa sníva o tom, že raz bude lietať a urobí všetko preto, aby si svoj sen splnila. Snaží sa pochopiť, čo sa stalo jej otcovi, prečo ľudstvo našlo azyl na odľahlej planéte a kto sú vlastne tí Krellovia, ktorí sa snažia ich zničiť. Ale čo ak nato všetko bude potrebovať naučiť sa po
Čítať ďalej